Zahraničie v roku 2022: Tieto udalosti sa stali vo svete

JANUÁR

1. januára - V duchu motta "Obnova, sila a spolupatričnosť" sa ujalo Francúzsko rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie.

- Nemecko prevzalo od Spojeného kráľovstva na jeden rok predsedníctvo v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7).

- Poľsko prevzalo na jeden rok predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

5. januára - Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil v krajine výnimočný stav a požiadal Organizáciu dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o pomoc pri potlačení protestov, ktoré vznikli v dôsledku vysokých cien pohonných látok.

13. januára - Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky vyslovila dôveru vláde premiéra Petra Fialu.

18. januára - Za novú predsedníčku Európskeho parlamentu (EP) zvolili poslanci maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú.

21. januára - V Ženeve sa uskutočnilo rokovanie medzi americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a jeho ruským rezortným partnerom Sergejov Lavrovom.

22. januára - Delegáti virtuálneho zjazdu nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zvolili za svojho nového predsedu Friedricha Merza.

29. januára - Talianske vládne strany drvivou väčšinou zahlasovali za to, aby odchádzajúci prezident Sergio Mattarella zotrval na čele štátu ešte jedno funkčné obdobie.

30. januára - V Portugalsku sa konali predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazili vládnuci socialisti vedení premiérom Antóniom Costom.

FEBRUÁR

1. februára - Ruský prezident Vladimir Putin rokoval v Moskve päť hodín s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom.

3. februára - Americký prezident Joe Biden oznámil, že americkí vojaci zabili v Sýrii vodcu militantnej organizácie Islamský štát Abú Ibráhíma Hášimího Kurajšího.

4. februára - Súdny dvor Európskej únie vyškrtol zo svojho registra prípad súvisiaci so žalobou Českej republiky voči Poľsku ohľadne ťažby v poľskej hnedouhoľnej bani Turów. Urobil tak po tom, čo sa na riešení sporu dohodli vlády oboch krajín.

6. februára - Uplynulo 70 rokov odvtedy, kedy nastúpila na trón panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) kráľovná Alžbeta II., ktorá sa stala najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete.

7. februára - Prezident USA Joe Biden vyhlásil, že "plynovod Severný prúd 2 (Nord Stream 2) do Európy nebude v prevádzke, ak Rusko podnikne s tankami a vojakmi inváziu na Ukrajinu".

12. februára - Český expremiér Andrej Babiš bol opätovne zvolený za predsedu hnutia ANO.

13. februára - Spolkové zhromaždenie (Bundesversammlung) zvolilo za prezidenta Nemecka na druhé päťročné obdobie Franka-Waltera Steinmeiera.

21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a podpísal výnos nariaďujúci vstup ozbrojených síl na ukrajinské územie.

22. februára - Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2.

24. februára - Rusko začalo v skorých ranných hodinách ofenzívu na Ukrajinu, po ktorej vyhlásila Ukrajina výnimočný stav.

MAREC

2. marca - Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie bojov a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.

3. marca - Gruzínsko a Moldavsko oficiálne požiadali o členstvo v Európskej únii.

9. marca - V juhokórejských prezidentských voľbách zvíťazil kandidát opozície, konzervatívec Jun Sok-jol zo strany Sila ľudu (PPP).

10. marca - Poslanci Národného zhromaždenia rozhodli o tom, že prezidentkou Maďarska v nadchádzajúcom päťročnom období bude nominantka vládneho bloku Fidesz-KDNP Katalin Nováková.

14. marca - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal na osobnej audiencii vo Vatikáne pápež František. Išlo o Hegerovu prvú oficiálnu návštevu vo Vatikáne.

15. marca - Americký Senát jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca.

16. marca - Výbor ministrov Rady Európy (RE) rozhodol o okamžitom vylúčení Ruska z RE. Rusko bolo členom organizácie 26 rokov.

- Český premiér Petr Fiala, poľský premiér Mateusz Morawiecki, poľský vicepremiér Jaroslav Kaczynski a slovinský premiér Janez Janša navštívili Kyjev.

21. marca - Štátny zástupca Jaroslav Šaroch podal žalobu na bývalého českého premiéra Andreja Babiša (ANO). Spolu s ním v kauze Čapí hnízdo obžaloval aj jeho bývalú poradkyňu Janu Nagyovú.

24. marca - Mimoriadny summit NATO v Bruseli rozhodol o zvýšení počtu síl vo východnej časti Aliancie, pričom prvým krokom malo byť rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín NATO - v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

- Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie sa na summite dohodli na predĺžení mandátu generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga o ďalší rok, konkrétne do 30. septembra 2023.

APRÍL

3. apríla - V Maďarsku sa konali voľby do Národného zhromaždenia. Zvíťazil v nich so ziskom ústavnej väčšiny vládny blok strán Fidesz-KDNP premiéra Viktora Orbána.

7. apríla - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov pozastavilo členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC).

8. apríla - Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že Spojené štáty umiestnia na Slovensku jednu batériu systému protiraketovej obrany Patriot spolu s americkým obslužným personálom.

- Americký prezident Joe Biden sa poďakoval slovenskej vláde za to, že Ukrajine darovala systém protivzdušnej obrany S-300.

9. apríla - Český premiér Petr Fiala obhájil post predsedu ODS a stranu povedie ďalšie dva roky.

10. apríla - Vo Francúzsku sa uskutočnilo prvé kolo prezidentských volieb. Najúspešnejšími, spomedzi 12 kandidátov sa stali súčasný centristický prezident Emmanuel Macron a líderka krajnej pravice Marine Le Penová.

24. apríla - Emmanuel Macron sa stal víťazom druhého kola prezidentských volieb. Súčasný prezident získal 58,5 percenta hlasov voličov, zatiaľ čo jeho vyzývateľke Marine Le Penovej vyjadrilo podporu 41,5 percenta voličov.

- Parlamentné voľby v Slovinsku vyhralo nové liberálne hnutie Sloboda (GS) vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou (SDS) premiéra Janeza Janšu.

MÁJ

9. mája - Ruský prezident Vladimir Putin v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím.

10. mája - Funkcie sa oficiálne ujala nová maďarská prezidentka Katalin Nováková, ktorá je prvou ženou na tomto poste a vo svojich 44 rokoch súčasne najmladšou hlavou štátu v dejinách Maďarska. Slávnostná inaugurácia sa konala o štyri dni neskôr 14. mája.

13. mája - Chorvátsky parlament schválil zákon o zavedení eura ako oficiálnej meny v krajine. Spoločnou európskou menou by sa malo v Chorvátsku začať platiť od januára budúceho roka.

15. mája - Víťazom Eurovízie 2022 sa stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra.

16. mája - Poslanci maďarského Národného zhromaždenia opätovne zvolili za premiéra Viktora Orbána, ktorý tak nastúpil do tejto funkcie už po piaty raz.

- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval za novú premiérku Élisabeth Borneovú. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.

18. mája - Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Rozhodnutie bolo motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

19. mája - Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis prijal na štátnej návšteve s najvyššími poctami prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

20. mája - Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval novú vládu premiérky Élisabeth Borneovej.

24. mája - Zložením sľubu ministrov v maďarskom Národnom zhromaždení vznikla oficiálne piata vláda premiéra Viktora Orbána.

- Maďarská vláda vyhlásila s platnosťou od polnoci stav vojnovej hrozby.

30. mája - Lídri členských krajín EÚ sa na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na zavedení čiastočného ropného embarga voči Rusku.

JÚN

2. júna - V Londýne sa začali štvordňové oslavy 70. výročia nástupu britskej kráľovnej Alžbety II. na trón.

12. júna - Vo Francúzsku sa konalo prvé kolo parlamentných volieb.

13. júna - Slovenského premiéra Eduarda Hegera prijal v Berlíne nemecký kancelár Olaf Scholz.

17. júna - Členovia Európskej komisie (EK) hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku.

- Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila žiadosť vlády Spojených štátov o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

19. júna – Vo Francúzsku sa uskutočnilo druhé kolo parlamentných volieb, v ktorých prišiel prezident Emmanuel Macron o doterajšiu väčšinu kresiel v parlamente. V 577-člennom Národnom zhromaždení má jeho blok iba 245 kresiel.

21. júna - Francúzska premiérka Élisabeth Bornová ponúkla svoju demisiu, prezident Emmanuel Macron ju odmietol.

22. júna - Bulharský parlament vyslovil nedôveru vláde premiéra Kirila Petkova.

24. júna - Najvyšší súd Spojených štátov zrušil prelomové rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu. Ide o jednu z najrozdeľujúcejších tém v americkom politickom živote.

28. júna - Škótska premiérka Nicola Sturgeonová navrhla, aby sa v krajine konalo konzultatívne referendum o vyhlásení nezávislosti od Veľkej Británie, a to 19. októbra budúceho roku.

30. júna - Poslanci izraelského parlamentu (Knesetu) odsúhlasili rozpustenie zákonodarného zboru.

JÚL

1. júla - Česká republika prevzala predsedníctvo v Rade EÚ.

- Slovenská republika prebrala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke (V4).

5. júla - Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve.

7. júla - Britský premiér Boris Johnson oznámil, že odstúpi z funkcie.

12. júla - Ministri financií členských krajín EÚ (Ecofin) odobrili v Bruseli vstup Chorvátska do eurozóny od 1. januára 2023.

18. júla - Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer rokoval vo Viedni s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom.

19. júla - Americký prezident Joe Biden so svojou manželkou Jill Bidenovou privítali v Bielom dome prvú dámu Ukrajiny Olenu Zelenskú.

21. júla - Taliansky prezident Sergio Mattarella podpísal dekrét o rozpustení parlamentu.

25. júla - Novozvolená indická prezidentka Draupadí Murmúová zložila slávnostnú prísahu.

AUGUST

2. augusta - Americký prezident Joe Biden potvrdil zabitie vodcu teroristickej siete al-Káida Ajmana Zawahrího v Afganistane.

- Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová pricestovala na Taiwan aj napriek vyhrážkam Číny pred "vážnymi dôsledkami" takejto návštevy.

17. augusta - Úrad izraelského premiéra Jaira Lapida oznámil, že Izrael plne obnoví diplomatické styky s Tureckom.

18. augusta - V západoukrajinskom meste Ľvov rokoval generálny tajomník OSN António Guterres s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

SEPTEMBER

2. septembra - Vláda českého premiéra Petra Fialu prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery.

5. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin schválil novú doktrínu týkajúcu sa zahraničnej politiky, ktorá je založená okolo konceptu tzv. "ruského sveta".

- Novou líderkou britskej Konzervatívnej strany sa stala ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

6. septembra - Kráľovná Alžbeta II. poverila zostavením vlády Liz Trussovú.

8. septembra - Alžbeta II., najdlhšie panujúca kráľovná Spojeného kráľovstva a 14 ďalších krajín Commenwealthu, zomrela vo veku 96 rokov.

- Nový britský monarcha, syn zosnulej kráľovnej Alžbety II., bude oficiálne známy ako kráľ Karol III.

10. septembra - Karol III. sa stal oficiálne novým britským kráľom.

11. septembra - Vo Švédsku sa konali parlamentné voľby, v ktorých získal najviac hlasov opozičný blok pravicových strán.

14. septembra - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla správu o stave Európskej únie.

15. septembra - Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová ohlásila demisiu.

19. septembra - V londýnskom Westminsterskom opátstve sa konal štátny pohreb kráľovnej Alžbety II.

20. septembra - V New Yorku sa začala všeobecná rozprava na 77. Valnom zhromaždení OSN, v rámci ktorej vystúpila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.

21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu pred uskutočnením referend v štyroch ukrajinských regiónoch o pripojení k Rusku.

23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.

23. - 24. septembra - V Českej republike sa uskutočnili komunálne a senátne voľby.

25. septembra - Víťazom predčasných parlamentných volieb v Taliansku sa stal pravicový blok vedený nacionalistickou a krajne pravicovou stranou Bratia Talianska (FdI).

26. septembra - Česká republika z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie dočasne obnovila kontroly na štátnych hraniciach so Slovenskom.

- Na plynovode Nord Stream 2 smerujúcom po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka bol v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm oznámený únik plynu.

27. septembra - Švédska pobrežná stráž oznámila, že na druhom podmorskom plynovode Nord Stream 1 došlo rovnako k úniku plynu na dvoch miestach.

- Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová označila úniky plynu z dvoch plynovodov za "akt sabotáže".

28. septembra - Prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala prístupové protokoly Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

- Rakúsko zaviedlo od polnoci kontroly na hraniciach so Slovenskom.

30. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvy o pričlenení okupovaných regiónov Ukrajiny k Rusku. Zmluvy sa týkajú Doneckej a Luhanskej oblasti a častí Chersonskej a Záporožskej oblasti.

- Na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) vetovalo Rusko rezolúciu, ktorá žiadala odsúdenie nezákonných ruských referend na Ukrajine a ich vyhlásenie za neplatné.

30. septembra - 1. októbra - V Českej republike sa konalo druhé kolo volieb tretiny Senátu.

OKTÓBER

1. októbra – Prozápadná centristická strana Nová jednota (JV) úradujúceho premiéra Krišjanisa Karinša sa stala víťazom parlamentných volieb v Lotyšsku.

2. októbra - Ľavicový kandidát a bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v prvom kole prezidentských volieb v Brazílii pred úradujúcim prezidentom Jairom Bolsonarom.

- V predčasných parlamentných voľbách v Bulharsku zvíťazila konzervatívna strana bývalého premiéra Bojka Borisova Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB).

5. októbra - Česko predĺži dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o 20 dní, do 28. októbra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr aj Rakúsko.

6. októbra - V Prahe sa konala historicky prvá vrcholná schôdzka Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorej sa zúčastnil aj predseda vlády SR Eduard Heger.

7. októbra - Neformálny summit Európskej únie sa uskutočnil v Prahe.

9. októbra - Úradujúci prezident Rakúska Alexander Van der Bellen bol opätovne zvolený do úradu.

11. októbra - V rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine privítala prezidentka SR Zuzana Čaputová v Bratislave českého prezidenta Miloša Zemana, poľského prezidenta Andrzeja Dudu a prezidentku Maďarska Katalin Novákovú.

12. októbra - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.

16. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching otvoril v Pekingu 20. zjazd Komunistickej strany Číny.

17. októbra - Predseda konzervatívnej Umiernenej strany Ulf Kristersson sa stal novým švédskym premiérom.

19. októbra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpila v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu.

20. októbra - Európsky parlament (EP) vyzval v prijatom uznesení slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTIQ+ osôb pred trestnými činmi z nenávisti.

21. októbra - Lídri členských krajín Európskej únie sa na summite v Bruseli dohodli na tzv. cestovnej mape.

22. októbra - Giorgia Meloniová zložila prísahu do rúk talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu ako prvá žena na čele vlády v histórii Talianska.

23. októbra - Čínsky prezident Si Ťin-pching si v záverečný deň 20. zjazdu Komunistickej strany Číny (KSČ) zaistil tretie päťročné funkčné obdobie na poste generálneho tajomníka KSČ.

- V Slovinsku sa konalo prvé kolo prezidentských volieb. Do druhého kola postúpili bývalý minister zahraničných vecí Anže Logar a právnička Nataša Pircová Musarová.

24. októbra - Bývalý britský minister financií Rishi Sunak sa stal novým lídrom Konzervatívnej strany.

25. októbra - Britská premiérka Liz Trussová podala demisiu do rúk kráľa Karola III., ktorý súčasne vymenoval za nového premiéra Rishiho Sunaka.

27. októbra - Česká vláda predĺžila dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 15 dní. V platnosti tak zostávajú do 12. novembra. Rovnaké rozhodnutie prijalo o deň neskôr tiež Rakúsko.

30. októbra - Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Brazílii sa stal ľavicový exprezident Luiz Inácio Lula da Silva.

NOVEMBER

1. novembra - V Izraeli sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré vyhral bývalý premiér Benjamin Netanjahu.

- V predčasných parlamentných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúci vládu premiérky Mette Frederiksenovej.

4. novembra - Nemecký kancelár Olaf Scholz rokoval v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

6. novembra - V egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch sa začala dvojtýždňová klimatická konferencia OSN, známa ako COP27.

7. novembra - Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte vystúpila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

8. novembra - Konali sa voľby do oboch komôr Kongresu USA.

13. novembra - V druhom kole prezidentských volieb v Slovinsku vyhrala liberálna právnička Nataša Pircová Musarová.

14. novembra - Pred začiatkom summitu skupiny G20 sa na indonézskom ostrove Bali stretol americký prezident Joe Biden s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom.

15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.

- Na indonézskom ostrove Bali sa začal dvojdňový summit skupiny G20.

- Počet obyvateľov Zeme mal podľa odhadov OSN dosiahnuť osem miliárd.

16. novembra - Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.

- Český prezident Miloš Zeman privítal na Pražskom hrade slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú.

- Bývalý americký prezident Donald Trump oficiálne oznámil, že v roku 2024 sa bude opäť uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov.

17. novembra - Holandský súd v prípade zostrelenia civilného letu MH17 malajzijských aerolínií nad východnou Ukrajinou (17. júla 2014) odsúdil troch mužov, jedného oslobodil.

- Predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová oznámila, že sa rozhodla odísť z vedenia Demokratickej strany.

18. novembra - Strana OĽANO získala v Lisabone na politickom združení Európskej ľudovej strany (EPP) plnohodnotné členstvo v tábore ľudovcov.

23. novembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

30. novembra - Vodca Islamského štátu, Iračan abú Hasan al-Hášimí al-Kuraší zahynul "v boji s nepriateľmi Alaha", oznámil hovorca tejto militantnej skupiny.

DECEMBER

1. decembra - Americký prezident Joe Biden privítal v Bielom dome francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

- India prevzala predsedníctvo v skupine G20.

6. decembra - Vedúci predstavitelia EÚ a západného Balkánu rokovali v Tirane.

7. decembra - Česká republika predĺži kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 14 dní. V platnosti budú do 26. decembra.

- Európska komisia (EK) predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku.

- Americký magazín Time vyhlásil za osobnosť roka 2022 ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločne s ním aj "ducha Ukrajiny".

8. decembra - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Zároveň nedospeli k jednomyseľnému súhlasu, aby sa aj Bulharsko a Rumunsko stali členmi Schengenu.

9. decembra - Diplomati Ruska a Spojených štátov rokovali v Istanbule o viacerých technických otázkach, ktoré sa týkajú vzťahu oboch krajín.

10. decembra - Pápež František prijal na audiencii vo Vatikáne prezidentku SR Zuzanu Čaputovú.

12. decembra - Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila na Cypre slovenských vojakov a policajtov, ktorí tam slúžia v rámci mierovej misie Organizácie Spojených národov (OSN). Stretla sa aj s cyperským prezidentom Nikosom Anastasiadisom.

13. decembra - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) rozhodli, že grécka europoslankyňa Eva Kailiová, ktorá je vyšetrovaná pre korupciu a pranie špinavých peňazí už nebude zastávať post podpredsedníčky EP.

- Členské štáty EÚ sa dohodli, že Bosne a Hercegovine udelia "štatút kandidátskej krajiny" na vstup do Únie.

14. decembra - Summit lídrov členských krajín EÚ s najvyššími predstaviteľmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa konal v Bruseli v znamení 45. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma blokmi.

- Parlament v Rige potvrdil vo funkcii úradujúceho lotyšského premiéra Krišjanisa Karinša a jeho kabinet.

15. decembra - V Bruseli sa uskutočnil summit EÚ. Členské štáty sa jednomyseľne dohodli na prijatí deviateho balíka sankcií proti Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Sankcie sú zamerané na banky a zavádzajú sa aj dodatočné obchodné obmedzenia. EÚ doplnila na zoznam ľudí, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov.